Milo Urban

                    i.        Životopis a tvorba


          zomrel mu otec -prerušil štúdium; redaktor


          emigroval do Rakúska -vrátil sa


          verejné pokarhanie, lebo si mysleli, že pracuje s fašistami


          jeho knihy boli vyradené z knižníc a pálené fašistami


          novely Výkriky bez ozveny, Jašek Rutleik spod Lučinky


          Za vyšným mlynom -textová predloha pre operu Krútňava (Eugen Suchoň)

                  ii.        Živý bič


          1914 – na Orave. Príbeh je na pozadí vojny v Ráztokách, ktoré sú priam pánu Bohu za chrbtom. Tu sa správy dostávajú neskoro a očesané. Rýchlo však zistia, čo je vojna, keď sa im domov vracajú zmrzačení synovia a muži. Sú utlačovaní od vyšších hodnostárov -len si mrmlú a nehovoria nič nahlas. Notár Okolický zneužije zlé rozpoloženie Evy Hlavajovej, ktorej muž Adam je na vojne a vyspí sa s ňou. Ostane tehotná -dedina ju zavrhne, a preto spácha samovraždu. Iľčíčke zas povolajú syna, ktorého popravia za zabitie nadriadeného -tyrana. S príchodom Adama Hlavaja, ktorý z vojny ušiel, nastáva precitanie ľudí. Ráztoky sa vzoprú a pomstia sa za príkoria, ktoré majú. Po rokoch sa cítia konečne slobodní.


          rozdelený na dve časti 1.Stratené ruky a 2.Adam Hlavaj


          unamistický román -román s kolektívnou postavou (Ráztoky)


          druhá časť je celistvejšia, zatiaľ čo prvá časť je skôr epizodickejšia

                iii.        Vzťah k téze


          zobrazenie dôsledkov vojny na ľudský charakter


          symbolikaživý bič -vojna šľahá ľudí a zanecháva na nich stopy telesné i duševné


          stratené ruky –Ondrej Koreň, ktorý prišiel o ruky; ruky, ktoré živili rodinu a teraz sú nenávratne preč; zmätok Ráztočanov -akoby nemali ruky a boli pasívny -začínajú však zatínať päste


          Adam a Eva -čistota lásky narušená niečím iným


          Hlavaj – hlavatý, zaťatý


          Ilčíčka -Ilčík -pravá ruka Jánošíka


          hlavnou myšlienkou je odpor voči vojne, jej odsúdenie a myšlienka, že proti zlobe treba bojovať


          ľudia v Ráztokách sa s vojnou po prvýkrát stretajú s vojnou, keď príde Ondrej Koreň, ktorý prišiel o ruky a onemel -je priamy účastník vojny -videl všetku hrôzu a tá sa na ňom odrazia


          Ilčíčka -siná žena, ktorá sa zdala byť bez citu -avšak veľmi milovala svojho syna „Keď chcela chlieb, musela ho násilím vynútiť zo zeme, keď chcela urobiť niečo, musela vyhrnúť rukávy a drieť do úmoru. Preto nevedela pochopiť, ako je možné nepostaviť sa zlu, ako je možné mlčky znášať krivdu a čakať zadosťučinenie až na onom svete.“


          dokázala sa vzoprieť vrchnosti -burcuje ľudí, aby sa bránili


          syna povolali do vojny -je z toho nešťastná – keď sa jej ponúklo, aby syn ušiel, radšej akoby mal žiť v obavách a nebezpečí, poslala ho s ťažkým srdcom do vojny


          často v sporoch s Okolickým, ktorého sa nebojí


          smrť syna ju zlomila =>zblázni sa -vyvrcholí to až tak, že zomiera pri snahe napadnúť žandára


          Štefan Ilčík -bojí sa, keď mu prišiel povolávací rozkaz, ale zároveň je i rád, lebo je dôkazom, že už nie je dieťa


          cez neho sa dozvedáme o situácii a udalostiach na fronte


          pridelený do čaty s tvrdou drezúrou a zlými životnými podmienkami


          je akoby takým hrdinom stratenej generácie


          keď zabijú kamaráta, zlomí sa =>vybičovaný tvrdými podmienkami zabije veliteľa Rónu -on sa vyžíval v trýznení ľudí -a to Štefan nedokázal pochopiť, pochádzal z dediny, kde také niečo neexistovalo


          popravili ho za vraždu =>bola to jeho individuálna vzbura, tak ako u matky


          Eva Hlavajová -keď ostala sama doma, išla si za notárom Okolickým vyreklamovať (pýtať späť) manžela


          bola znásilnená -teraz už vo svojej naivite verí, že manžela jej vráti


          bezmocná, neschopná niečo robiť


          dedina si o nej myslí, že je pobehlica, pretože oťarchavie aj keď jej muž je na vojne


          voči opovrhovaniu sa nebráni, je pasívna; i kvôli manželstvu nepovie, že od koho je dieťa


          myšlienka na návrat manžela bolo to jediné, čo ju držalo pri živote


          spáchala samovraždu -utopila sa v rieke -ubilo ju vlastne okolie, ona by sama prežila, vysporiadala sa „Bola v tom, čo doniesla, jej hrdosť polámaná na kúsky, boli prosby, ktoré ohýbali dušu a bičovali ju.“


          dedinu jej čakanie na manžela s láskou a pritom držiac dieťa iritovalo


          Adam Hlavaj -ideovo-nosná postava -myšlienky a ideály človeka s odvahou a chuťou k činu -nádej


          nositeľ spoločenskej zmeny „Bol živým protestom proti zákonom chránenému násiliu. Vedel, že nie je sám; veľa bolo už jemu podobných na svete.“


          pri návrate z vojny už vie, čo je utrpenie a hrôza -má v sebe nové myšlienky (nie ako Ráztoky)


          neverí, že by sa jeho žena len-tak prespala -hľadá príčinu a sľubuje pomstu


          prichádza s myšlienkami na zmenu, osamostatnenie -byť si rovní „Či psa, keď je nám nepohodlný, nevyženieme z domu? Či neotvoríme okno, keď sa nám načmudí z pece? Strom sa nepohne, ak vietor doň nezavadí. Kto má vred, nech ho reže, i keď to bolí.“


          dostane sa do väzenia (Kúrňava ho zradí -ale nakoniec povie Hlavajovi celú pravdu)


          do dediny prichádzajú vojaci s novými správami -Hlavaj mobilizuje dedinu, aby sa žandárom vzopreli a síce tých bolo stále viac a viac, začali sa báť


          vďaka nemu ľudia zisťujú, že mocnosť nie je taká silná ako si mysleli


          notár Okolický -má všetky veľkopanské zvyky -poľuje, pije


          drží všetkých občanov v hrsti -vyhráža sa im zákonmi –ľudí nemal za nič „Nešťastníkov, ktorí sa opovážili povedať na neho niečo, prenasledoval s vytrvalosťou honiaceho psa.“


          bojí sa však svojej chyby -Evy- má strach reklamovať Adama, lebo ak by sa to dozvedel, zabil by ho


          sám označoval Evu za pobehlicu -jej smrť mu je úľavou „Čo jemu bolo po tom? On neotehotnel, nemusel rodiť. Sedel vo svojom úrade spokojne ako červík v syre, jedol, pil do sýtosti a každé popoludnie pri tichom tikaní pendlových hodín viazal sadlo.“


          kým ostatnú vojnou trpia, on len získava


          keď sa dozvie o zbehnutí Hlavaja, mení sa na človeka naháňaného nočnou morou -zbabelec -obklopí sa žandármi


          začína mať výčitky -podplatí však Kúrňavu, aby udal Hlavaja


          jeho strach sa vystupňuje k infarktu a ochrnutím na polovicu tela -je z neho troska


          zamýšľa sa nad svojím životom (svetlá chvíľa v jeho živote)-dospeje k tomu, že ani nežil a nebol človekom, lebo človek pomáha a miluje a dokonca sedliaci, ktorých mal za nič, ho prevyšujú


          prirovnáva sa i určitej prekážke, ktorá iným zavadzia v ceste


          aj napriek slabej chvíľke ostáva slabochom -uteká z dediny schovaný v kope sena -dedinčania ho chytia a nešťastnou náhodou utopia


          Ráztoky -v podstate nevedeli o vojne nič -bytostne sa ich nedotýkala a videli ju skreslene ako niečo, čo spravodlivo trestá zlých a odmeňuje dobro „…a nechápali Ráztočania ani neskoršie, keď už vojna bola v plnom prúde…ležali pánubohu za chrbtom…“


          avšak vojna prichádza aj tu -sú vydané prvé rozkazy na asentírku, rekviráciu a odovzdávanie jedla


          príchod Ondreja Koreňa -ľudia zisťujú, že vojna je niečo iné


          rekvirácie majetku -znášali to mimoriadne ťažko, ale nevzbúrili sa, a ak aj áno, tak len individuálne bez účinku -prichádzali o budúcnosť


          rekvirácia zvonov -odoberanie zvonov z kostolov na zlievanie na delá -nedokázali to pochopiť, lebo zvony boli niečo posvätné „Vlasť už zožrala priveľa.“


          hľadajú útechu v alkohole -ženy, ktoré stratili deti sedia v krčme


          prichádza choroba -červienka- a deti im umierajú


          začínajú šomrať a zatínať päste, keď vtom príde Adam -vidia v ňom dôveru a oporu


          zistili, čo je Okolický za človeka


          všetko na nich dolieha ako morové skúšky -chcú sa vzbúriť- rozdrancujú úžerníka krčmára


          ďalšou iskrou do požiaru bola smrť Ilčíčky -idú sa vybúriť i na Okolickom


          premena z mäkkého poddajného ľudu na živý mocný bič, ktorý ostro zatína „Dedina sa ocitla v plameni hnevu, zahorela čudným ohňom ako slama…cítili ako sa im ramená vystierajú, rozrastajú. Cítili, že ich zlosť nie je zlosťou Ráztok, ale zlosťou sveta, ničivou, rúcajúcou. Nech sa rúca ten im neznámy svet, tá pliaga, od ktorej nič nedostávali, len kadejaké nezrozumiteľné prípisy, preháňačky, upomienky o peniaze, exekútorov a žandárov. Preč s ním!“


          vojna -kosí ľudí -berie jedného po druhom -tým hore je jedno, že umierajú ľudia „-My sme v ich očiach nie ľudia, to píšu len v knižkách; my sme v skutočnosti pred nimi horší než dobytok. Koňa si cenia viac než človeka azda preto, že kôň ich viac stojí. My? Nám dajú prázdne heslá a musíme sa za ne zabíjať. Ak nie, ľahká pomoc: postavia ťa k vŕbe a bez výčitiek svedomia zastrelia. Koňovi to neurobia. A prečo? Preto, lebo nemá rozum. Takú výhovorku majú beštie. Akoby človek na to rozum mal, aby sa dal zabiť.“


          monumentaizácia -Ilčíčka, prirovnávaná i k antickej postave


          kolektivistický dialóg -prehovor celej dediny


          veľa symbolov -čierna farbe, stratené ruky


          venuje sa hlavne vnútru človeka -nejde o fyzické zmrzačenie


          nerojčí o slobode, ale tento fakt sa berie ako skutočnosť