Pavol Országh Hviezdoslav

                    i.        Životopis a tvorba


          1.vlna slovenského realizmu


          pracoval ako advokátsky pomocník v DK, MT -potom sa presťahoval do Námestova


          zanecháva advokátsku prax a venuje sa výlučne literatúre


          veľké vzory mal v maďarských básnikoch

                  ii.        Krvavé sonety


          vychádzajú 1914-1919


          32 „hviezdoslavovských“ sonetov (4-4-6)


          nadpis je uvedený ako prvý verš sonetu


          vyznievajú ako priamy opis toho čo sa stalo


          vnímanie a zobrazovanie skutočnosti prostredníctvom všetkých zmyslov


          časté využívanie synonymických výrazov -zvýraznenie myšlienky


          vyskytujú sa tu verše, ktorých slovosled môže byť pozmenený, ale význam ten istý


          aby vynikol jamb (používa ho namiesto silabotonickej prozódie) skracuje slová, alebo používa české slová


          zastaralé výrazy -pre presnosť verša

a)
      
Ó ľudstvo! Ľudstvo! Tak si vzdialené


          aj vzdelaní ľudia dokážu byť zaslepení vášňami a rozpútajú vojnu


          múdry človek by nikdy nemal byť nehumánny

b)
      
To oná panovačnosť nadutá


          o tých na čele, ktorí zapríčinili vojnu -všetko je pre ich panovačnosť


          hovorí o radových vojakoch ako o ovciach, ktoré sú zahnané na bitúnok

c)
       
Kto zapríčinil tento úpadok


          zdivočenie mravov, bahno =>obrazy vojny


          ukazuje sebeckosť ľudí -ich egoizmus a snaží sa ukázať, kto je príčinou


          na úkor druhých získať niečo „Hej, ono krivdí, hnetie, zdiera, týra svevoľne, kde len stihne, slabšieho; hoc zem je pre všetkých dosť šírošíra, chce aby strela sa len pre neho.“

d)
      
A keď sa toto peklo vyvzteká


          ako sa to vlastne skončí? „Nebude pút, zbraní treba?“


          naozaj nastúpi mier a ľudia budú žiť šťastne a slobodne?


          sebeckosť a pýcha skrotne? -nebude ešte vojna?


          alebo sa ľudia pomstia tým, ktorí za to môžu?

                iii.        Vzťah k téze


          jedno z prvých diel, v ktorých sa reaguj priamo na vojnu


          reakcia básnika na pošliapanú a poníženú ľudskosť


          vyjadruje svoj ostrý postoj k vojne, odsudzuje ju, kritizuje ľudstvo, že sa vzdialilo od príkazu Krista, ktorý hlásal miluje blížneho ako seba samého


          snažil sa vytvoriť otrasný obraz vojny a jej ničivých následkov pre ľudstvo


          zamýšľa sa i nad tým, kto je vlastne za všetko zodpovedný a prečo sa bojuje


          nenachádza však priame odpovede -ale tuší, že je to egoizmus jednotlivcov, skupín národov založených na prospechárstve, sebectve a chamtivosti


          prirovnáva zlo k upírom, mlokom, bahnu


          rozhorčuje sa nad vojnou, odsudzuje ju ako ľudské zlo, ako strašnú krivdu páchanú na ľudstve


          jeho úvahy sú ostrou obžalobou a nemilosrdným súdom nad buržoáznou spoločnosťou


          s trpkou iróniou sa zamýšľa nad človekom, ale trápi ho aj osud slovanstva aj vlastného národa


          uvažuje, či po skončení vojny naozaj nastúpi mier, či sa zmierni nenávisť a pravda zvíťazí, spoločnosť sa očistí -nebude zbraní, nenávisti, zloby


          vojnu, ktorú prirovnáva ku kúpeli krvi zavrhuje a v závere vyjadruje túžbu po mieri a vieru v spravodlivosť