Pavol Országh Hviezdoslav
i. Životopis a tvorba
-
1.vlna slovenského realizmu
-
pracoval ako advokátsky pomocník v DK, MT -potom sa presťahoval do Námestova
-
zanecháva advokátsku prax a venuje sa výlučne literatúre
-
veľké vzory mal v maďarských básnikoch
ii. Krvavé sonety
-
vychádzajú 1914-1919
-
32 „hviezdoslavovských“ sonetov (4-4-6)
-
nadpis je uvedený ako prvý verš sonetu
-
vyznievajú ako priamy opis toho čo sa stalo
-
vnímanie a zobrazovanie skutočnosti prostredníctvom všetkých zmyslov
-
časté využívanie synonymických výrazov -zvýraznenie myšlienky
-
vyskytujú sa tu verše, ktorých slovosled môže byť pozmenený, ale význam ten istý
-
aby vynikol jamb (používa ho namiesto silabotonickej prozódie) skracuje slová, alebo používa české slová
-
zastaralé výrazy -pre presnosť verša
a)
Ó ľudstvo! Ľudstvo! Tak si vzdialené
-
aj vzdelaní ľudia dokážu byť zaslepení vášňami a rozpútajú vojnu
-
múdry človek by nikdy nemal byť nehumánny
b)
To oná panovačnosť nadutá
-
o tých na čele, ktorí zapríčinili vojnu -všetko je pre ich panovačnosť
-
hovorí o radových vojakoch ako o ovciach, ktoré sú zahnané na bitúnok
c)
Kto zapríčinil tento úpadok
-
zdivočenie mravov, bahno =>obrazy vojny
-
ukazuje sebeckosť ľudí -ich egoizmus a snaží sa ukázať, kto je príčinou
-
na úkor druhých získať niečo „Hej, ono krivdí, hnetie, zdiera, týra svevoľne, kde len stihne, slabšieho; hoc zem je pre všetkých dosť šírošíra, chce aby strela sa len pre neho.“
d)
A keď sa toto peklo vyvzteká
-
ako sa to vlastne skončí? „Nebude pút, zbraní treba?“
-
naozaj nastúpi mier a ľudia budú žiť šťastne a slobodne?
-
sebeckosť a pýcha skrotne? -nebude ešte vojna?
-
alebo sa ľudia pomstia tým, ktorí za to môžu?
iii. Vzťah k téze
-
jedno z prvých diel, v ktorých sa reaguj priamo na vojnu
-
reakcia básnika na pošliapanú a poníženú ľudskosť
-
vyjadruje svoj ostrý postoj k vojne, odsudzuje ju, kritizuje ľudstvo, že sa vzdialilo od príkazu Krista, ktorý hlásal miluje blížneho ako seba samého
-
snažil sa vytvoriť otrasný obraz vojny a jej ničivých následkov pre ľudstvo
-
zamýšľa sa i nad tým, kto je vlastne za všetko zodpovedný a prečo sa bojuje
-
nenachádza však priame odpovede -ale tuší, že je to egoizmus jednotlivcov, skupín národov založených na prospechárstve, sebectve a chamtivosti
-
prirovnáva zlo k upírom, mlokom, bahnu
-
rozhorčuje sa nad vojnou, odsudzuje ju ako ľudské zlo, ako strašnú krivdu páchanú na ľudstve
-
jeho úvahy sú ostrou obžalobou a nemilosrdným súdom nad buržoáznou spoločnosťou
-
s trpkou iróniou sa zamýšľa nad človekom, ale trápi ho aj osud slovanstva aj vlastného národa
-
uvažuje, či po skončení vojny naozaj nastúpi mier, či sa zmierni nenávisť a pravda zvíťazí, spoločnosť sa očistí -nebude zbraní, nenávisti, zloby
-
vojnu, ktorú prirovnáva ku kúpeli krvi zavrhuje a v závere vyjadruje túžbu po mieri a vieru v spravodlivosť
