Pavol Országh Hviezdoslav

                    i.        Životopis a tvorba

-
          1.vlna slovenského realizmu

-
          pracoval ako advokátsky pomocník v DK, MT -potom sa presťahoval do Námestova

-
          zanecháva advokátsku prax a venuje sa výlučne literatúre

-
          veľké vzory mal v maďarských básnikoch

                  ii.        Krvavé sonety

-
          vychádzajú 1914-1919

-
          32 „hviezdoslavovských“ sonetov (4-4-6)

-
          nadpis je uvedený ako prvý verš sonetu

-
          vyznievajú ako priamy opis toho čo sa stalo

-
          vnímanie a zobrazovanie skutočnosti prostredníctvom všetkých zmyslov

-
          časté využívanie synonymických výrazov -zvýraznenie myšlienky

-
          vyskytujú sa tu verše, ktorých slovosled môže byť pozmenený, ale význam ten istý

-
          aby vynikol jamb (používa ho namiesto silabotonickej prozódie) skracuje slová, alebo používa české slová

-
          zastaralé výrazy -pre presnosť verša

a)
      
Ó ľudstvo! Ľudstvo! Tak si vzdialené

-
          aj vzdelaní ľudia dokážu byť zaslepení vášňami a rozpútajú vojnu

-
          múdry človek by nikdy nemal byť nehumánny

b)
      
To oná panovačnosť nadutá

-
          o tých na čele, ktorí zapríčinili vojnu -všetko je pre ich panovačnosť

-
          hovorí o radových vojakoch ako o ovciach, ktoré sú zahnané na bitúnok

c)
       
Kto zapríčinil tento úpadok

-
          zdivočenie mravov, bahno =>obrazy vojny

-
          ukazuje sebeckosť ľudí -ich egoizmus a snaží sa ukázať, kto je príčinou

-
          na úkor druhých získať niečo „Hej, ono krivdí, hnetie, zdiera, týra svevoľne, kde len stihne, slabšieho; hoc zem je pre všetkých dosť šírošíra, chce aby strela sa len pre neho.“

d)
      
A keď sa toto peklo vyvzteká

-
          ako sa to vlastne skončí? „Nebude pút, zbraní treba?“

-
          naozaj nastúpi mier a ľudia budú žiť šťastne a slobodne?

-
          sebeckosť a pýcha skrotne? -nebude ešte vojna?

-
          alebo sa ľudia pomstia tým, ktorí za to môžu?

                iii.        Vzťah k téze

-
          jedno z prvých diel, v ktorých sa reaguj priamo na vojnu

-
          reakcia básnika na pošliapanú a poníženú ľudskosť

-
          vyjadruje svoj ostrý postoj k vojne, odsudzuje ju, kritizuje ľudstvo, že sa vzdialilo od príkazu Krista, ktorý hlásal miluje blížneho ako seba samého

-
          snažil sa vytvoriť otrasný obraz vojny a jej ničivých následkov pre ľudstvo

-
          zamýšľa sa i nad tým, kto je vlastne za všetko zodpovedný a prečo sa bojuje

-
          nenachádza však priame odpovede -ale tuší, že je to egoizmus jednotlivcov, skupín národov založených na prospechárstve, sebectve a chamtivosti

-
          prirovnáva zlo k upírom, mlokom, bahnu

-
          rozhorčuje sa nad vojnou, odsudzuje ju ako ľudské zlo, ako strašnú krivdu páchanú na ľudstve

-
          jeho úvahy sú ostrou obžalobou a nemilosrdným súdom nad buržoáznou spoločnosťou

-
          s trpkou iróniou sa zamýšľa nad človekom, ale trápi ho aj osud slovanstva aj vlastného národa

-
          uvažuje, či po skončení vojny naozaj nastúpi mier, či sa zmierni nenávisť a pravda zvíťazí, spoločnosť sa očistí -nebude zbraní, nenávisti, zloby

-
          vojnu, ktorú prirovnáva ku kúpeli krvi zavrhuje a v závere vyjadruje túžbu po mieri a vieru v spravodlivosť